V nedeľu 27. februára uplynie 210 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu.
Samo Chalupka sa narodil 27. februára 1812 v Hornej Lehote v rodine
evanjelického farára a literáta Adama Chalupku. Základné vzdelanie
získaval u otca, neskôr – od roku 1821 navštevoval gymnázium v Gemerskej
Teplici. Od roku 1822 sa učil na lýceu v Kežmarku, po dvoch rokoch
pokračoval v štúdiu v Rožňave a od roku 1827 študoval filozofiu a
teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Na ňom sa stal v roku 1829
jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Spoločnosti
česko-slovanskej, v rokoch 1831-32 bol jeho podpredsedom.
Po vypuknutí povstania poľského ľudu proti cárskej nadvláde koncom roku
1830, prerušil štúdiá a v roku 1831 sa vydal do Poľska, aby bojoval ako
dobrovoľník po boku poľských vlastencov. V bojoch pri Haliči bol vážne
zranený na krku. Po rokoch nazval toto povstanie v básni Všeslav "nešťastnou vojnou, záhubou slovanskej slobody, keď bojoval brat proti bratovi".
Po uzdravení dokončil štúdium a pôsobil najprv ako vychovávateľ v
Demänovej, ale v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej
teologickej fakulte vo Viedni. Po jej absolvovaní navštívil v lete 1834 v
Budapešti Jána Kollára, ktorý mu v tom istom roku uverejnil v Národných
spievankách tri básne, a nastúpil na miesto kaplána v Chyžnom. Odtiaľ
napísal Ľudovítovi Štúrovi list, v ktorom ho vyzval, aby zanechal miesto
hospodárskeho úradníka na panstve grófa Zaya v Uhrovci a vrátil sa na
lýceum do Bratislavy, čo Štúr v septembri 1834 aj urobil.
Samo Chalupka sa od mladosti angažoval v slovenskom národnom hnutí. Bol
členom tajného študentského spolku Vzájomnosť a štúrovského spolku
Tatrín. Počas revolúcie v rokoch 1848-1849 ušiel pred hroziacim väzením
na Oravu a do Liptova, kde pomáhal verbovať dobrovoľníkov. V marci 1849
bol členom slovenskej deputácie vo Viedni.
Samo Chalupka je spoluautorom Memoranda slovenského národa (1861) a v
roku 1863 stál pri založení Matice slovenskej. Po otcovej smrti prevzal v
roku 1840 evanjelickú faru v Hornej Lehote, na ktorej pôsobil až do
svojej smrti - celých 43 rokov.
Poézia Sama Chalupku odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením
pre boj za národnú slobodu - hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké
cítenie celej štúrovskej generácie. Vari najvýraznejšie a
najvýrečnejšie to cítiť v jeho vrcholnom diele, ktoré napísal v roku
1864 - v historickom speve Mor ho! (podľa staroslovienskeho bojového
výkriku Mar ha!).
V roku 1868 vydal jedinú zbierku svojej poézie pod názvom Spevy.
Chalupka do nej zahrnul celú tvorbu – básne s ľúbostnou tematikou, ale
aj vojnové, hrdinské, baladické i zbojnícke témy ako napríklad Branko,
Turčín Poničan či Likavský väzeň.
Samo Chalupka, básnik, ktorý najhlbšie prenikol do širokých vrstiev
ľudu, zomrel 10. mája 1883 (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 19. máj
1883) v Hornej Lehote vo veku 71 rokov. Ešte pred skonom určil, aby na
jeho náhrobok dali vyryť dvojveršie z Branka: "Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som".